Rusko

celkov, z toho 22 republík.
Ruská federácia je hlavným nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu, ktorý sa rozpadol v roku 1991; prevzalo jeho miesto v Bezpečnostnej rade OSN a je vedúcim členom SNŠ. Je tiež členom G20, OBSE, OSKB, SCO, APEC a ďalších medzinárodných organizácií.
Ruská ekonomika patrí medzi desať najväčších svetových ekonomík – podľa nominálnej HDP je desiata na svete a šiesta v HDP podľa parity kúpnej sily. Medzi štátmi sveta má najväčšie zásoby prírodných zdrojov – nerastných surovín, ropy, zemného plynu, dreva, pitnej vody – z energetického hľadiska je Rusko sebestačným štátom. Ruské hospodárstvo prekonalo v 90. rokoch 20. storočia dlhotrvajúcu krízu po ktorej nasledovalo obdobie silného rastu medzi rokmi 2000 až 2007. Rast bol prerušený svetovou finančnou krízou v období 2008 až 2009 a pokračoval v menšej miere od roku 2010 do roku 2014. Od konca roku 2014 zaznamenáva ruská ekonomika pokles spôsobený znížením cien surovín a ekonomickými sankciami.
Veľký vplyv má v Rusku pravoslávne kresťanstvo, hoci krajinu ovplyvnilo obdobie ateistického Sovietskeho zväzu. Ďalšie sú islam, judaizmus a budhizmus. Niektoré oblasti ruskej kultúry, ako napr. Literatúra 19. storočia, dosiahli svetového úspechu. Zároveň je súčasné Rusko mnohonárodnostným štátom, ktorý okrem úradnej ruštiny uznáva tiež regionálne jazyky jednotlivých menšín. Rusi tvoria 80% obyvateľstva. Najpočetnejšou menšinou sú Tatári, ktorí rovnako ako mnohé národy ruského Kaukazu vyznávajú islam.