Za hokejom do Toronta

Pred cestou

Znovu idem

Tento cestopis som bol rozhodnutý nenapísať. Hovoril som si, že nikoho už predsa nebude zaujímať, ako sa po druhý krát trepem do Kanady a ešte aj na ten istý hokejový šampionát. Aj tak bolo, až kým zhodou okolností na jednom fóre, ktoré rád navštevujem, mi vďaka nahratým fotkám do Cestovateľského okienka nenapísal jeden užívateľ, pýtajúc sa na môj cestopis z tohto výletu. Predošlý bol vraj “top a keď som ho čítal, tak ako keby som tam bol s tebou” :D Taký feedback som si ešte neprečítal a pravdupovediac ma nakopol napísať tieto riadky. Takže ťa pozdravujem JimmySK :D

Letenky

Takisto som najprv bol aj rozhodnutý, že na MS juniorov v hokeji do 20 rokov tento rok nepocestujem, ale akreditáciu novinára pre vstup na štadión som podával ako každý rok. Tiež som už mal nastavené sledovanie cien leteniek všetkých možných spojení do Toronta a to už podľa mňa niekde v kútiku duše znamenalo, že ak sa objaví nejaká prelomová cena, je jasné, že všetky plány sa v sekunde menia. Nakoniec v auguste 2016 jasne zvíťazil cestovateľský duch, keď sa objavila letenka do Toronta za 335 libier. Nebola hocijaká. Išlo o let s nízkonákladovkou WOW Air z Londýna cez islandský Reykjavík, čo mi hralo do karát, pretože Island som mal už dlhšie v hľadáčiku. Nejako extra som neváhal, nezvažoval žiadne iné riziká, ktoré ma v tomto období môžu očakávať a letenku som bookol. K nej som dokúpil “prílepky” v podobe jednosmerných leteniek Viedeň-Londýn a späť s British Airways, ktoré takto vyšli o niekoľko eur lacnejšie, ako spiatočná letenka. Stáli dokopy myslím 53 eur. Celkovou cenou som bol stále hlboko pod priemerom cien leteniek cez oceán v decembrovom povianočnom období. Problém bol ale v tom, že za hocijakú batožinu sa tu priplácali nehorázne peniaze a rozhodol som sa preto cestovať len s jedným ruksakom. Nevadí, veď chlap sa vie zbaliť aj do príručnej tašky a to čo sa nezmestí, viem kúpiť na mieste. Pri vstupe do Kanady treba po novom vypĺňať vízový dotazník eTA, ktorý vyjde na 7 kanadských dolárov.

Hotely

Podľa časov na letenke mi to vychádzalo tak, že by som mal prespať aj v Londýne, aj v Reykjavíku a tak ešte v deň kupovania letenky som bookoval aj hotel blízko stanice metra Warren Street v Londýne - LSE Carr Sounders Hall, čo je vlastne intrák pre študentov londýnskej školy ekonomiky a politickej vedy. Cez prázdniny ho využívajú aj ako hotel a podľa fotiek na naše pomery celkom slušný hotel. Cena - 36 libier aj s raňajkami. V Reykjavíku som našiel za 37 eur Reykjavík Hostel Village, čo je súbor domov s niekoľkými základnými izbami na prenocovanie. Pre mňa na jednu noc ako stvorené. Ubytovanie v Toronte som si nechal uležať cca mesiac a po tom, ako som videl, že ceny sa v septembri nemenia, zobral som ubytovanie v dome McGill Inn Bed & Breakfast za úžasných 268 eur na 4 noci. Centrálna lokalita, hodnotenia a cena boli jazýčkom na váhe, ktorý hovoril jasne za tento hotel.

Presuny

Už som potreboval iba dokúpiť presun z Bratislavy na letisko do Viedne, s ktorým sa vďaka konkurenčnému boju na tejto linke netreba vôbec ponáhľať (aj tak ma vyšiel na 8 eur. Kde sú tie jednoeurovky, keď ich človek potrebuje?), potom presun z londýnskeho letiska Gatwick do centra Londýna - na čo mi poslúžila najlacnejšia možnosť s autobusom Easybus za 6,40 libry a presun do centra Reykjavíku som vybavil spolu s letenkou od WOW Airu - bol už zarátaný v cene letenky pri bookovaní. Keď už budem v tom Ontáriu a program Slovákov na MS ponúka jeden voľný deň, chcel by som ho využiť na výlet k neďalekým Niagarským vodopádom. Kanadská stránka firmy Megabus takto v predstihu ponúka odvoz v oboch smeroch za jediný dolár, takže tu tiež nie je príliš nad čím rozmýšľať.

Starosti

Keďže som mal odlietať až na Druhý sviatok Vianočný, myslel som si, že trable, ktoré sa mi prihodili pred dvomi rokmi v Londýne s výlukou na Christmas Day, sa už nebudú opakovať. Radšej som si dôkladne naštudoval všetky linky metra a autobusov, ktorými sa plánujem presúvať a zistil si ich obmedzenia. Nebolo to až také strašné. Horšie ale bolo pred vianočnými sviatkami sledovať nabaľujúce sa zdržania celej letky WOW Air-u. Lietadlá prichádzali do svojich destinácií aj so štvorhodinovým meškaním a ich zákazníci na sociálnych sieťach šaleli, že nestihli sviatky so svojimi najbližšími. S malou dušičkou som dúfal, že sa to všetko utrasie 25.decembra, kedy tieto aerolinky neliatali a mohli túto stratu konečne dohnať.